Žije niekedy medzi druhou a treťou svetovou vojnou. Narodil sa niekde v Strednej Európe, nie je však vylúčená ani Južná Amerika, alebo Pyrenejský polostrov. Známe sú aj jeho záľuby v športe, drobnochove hlodavcov, akvaristike, letectve a jóge. A to je asi tak všetko, čo je možné považovať za pravdu. Okrem toho sa stal prezidentom nášho literárneho klubu Optimum m.u.m. Keďže ho však viacerí z vás ešte nepoznajú, pripravili sme s ním menší rozhovor. Jeremiáš Kazinski.
Pán Kazinski, patríte medzi popredných martinských poetov. Je však paradoxné, že doma v Turci vás ľudia veľmi nepoznajú. Mohli by ste sa čitateľom prestaviť?
Dobrý deň, som Jeremiáš Kazinski. To, že ma Turiec, či radšej Kotlina, veľmi nepozná, je logickým dôsledkom túžby mojich drahých rodičov, aby som sa stal poctivým sústružníkom. Žiaľ, nedokázal som im splniť ich sen a stal som sa zaháľačom. A preto radšej vystupujem pod pseudonymom.
Vysokoškolské štúdiá ste absolvovali v Žiline. Vraj ste tam dokonca navštívili jeden z posledných koncertov Deža Ursinyho...
Veľmi pravdivá informácia. Moja garsónka Na sídlisku Vlčince II. známa ako „Príbytok jalových ilúzií“ na Tulskej 19 sa stala dejiskom kadejakých skutočností. Azda za najzávažnejšiu by sa dala považovať moje odsťahovanie z nej. A k pánovi Ursinymu : (a toto je jedna z mála vážnych viet, ktoré som schopný napísať) - skutočne som mal tú česť byť účastníkom jeho posledného verejného vystúpenia v rámci Žilinských jazzových dní. Stále je to jedna z najkrajších spomienok na Žilinu.
Vaša zbierka Fiasko záhradnej slávnosti od vydavateľstva Eugen a Zázračnica vyvolala veľké ohlasy v zahraničných médiách. Doma sa však o nej veľmi nepísalo...
Je to spôsobené stratégiou nášho vydavateľstva Eugen a Zázračnica – za každú cenu byť vo finančnej strate. Preto sa s mojou zbierkou orientovali na zahraničné trhy, ale v pôvodnom znení a teda v zahraničí nepredajné. Ohlasy boli napísané ešte pred vydaním zbierky našim šéfredaktorom ako anti-reklamný trik. Ale rodákom nie je cesta k zbierke uzatvorená. Na stránkach vydavateľstva www,eugenazazracnica.sk si knižočku môžete objednať a príde vám milá obáločka.
Akým smerom sa uberajú vaše súčasné literárne aktivity?
Ako vždy, správnym. Ale neviem akým.
V blízkej dobe pripravujete vydať okrem poézie aj zbierku poviedok s názvom Anamnéza - Rozhovory s Mystikom. O čom bude a o čom nebude?
Bude o všetkom a nebude o ničom. Dúfam, že opäť znechutím nie len seba.
Začiatkom tohto roka ste boli zvolení za prezidenta literárneho klubu Optimum m.u.m., pôsobiaceho v Martine. Ako ste sa k nim dostali?
Stalo sa to ako všetky bežné hriechy, v izbe bez prievanu. Alebo nie?
Ako s klubom spolupracujete a čo považujete za priority do budúcnosti?
Spolupracujem s nimi veľmi intenzívne. Myslím na klub každé ráno pri prvej káve a cigarete a želám si, aby klub prežil všetkých členov. Stane sa z neho skanzen, kde budú chodiť robotickí potomkovia Kotlinčanov spomínať na chvíle, keď bola slivovica zo sliviek.
Ako hodnotíte fakt, že mesto Martin kandiduje na post európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013?
Veľmi pozitívne. A na Bambuskách bude ohromná záverečná oslava.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Radujte sa, kým sa dá. Podľa všetkého, bude stále lepšie, ale nie nám.
(rozhovor bol uverejnený v Novom Živote Turca)
Pán Kazinski, patríte medzi popredných martinských poetov. Je však paradoxné, že doma v Turci vás ľudia veľmi nepoznajú. Mohli by ste sa čitateľom prestaviť?
Dobrý deň, som Jeremiáš Kazinski. To, že ma Turiec, či radšej Kotlina, veľmi nepozná, je logickým dôsledkom túžby mojich drahých rodičov, aby som sa stal poctivým sústružníkom. Žiaľ, nedokázal som im splniť ich sen a stal som sa zaháľačom. A preto radšej vystupujem pod pseudonymom.
Vysokoškolské štúdiá ste absolvovali v Žiline. Vraj ste tam dokonca navštívili jeden z posledných koncertov Deža Ursinyho...
Veľmi pravdivá informácia. Moja garsónka Na sídlisku Vlčince II. známa ako „Príbytok jalových ilúzií“ na Tulskej 19 sa stala dejiskom kadejakých skutočností. Azda za najzávažnejšiu by sa dala považovať moje odsťahovanie z nej. A k pánovi Ursinymu : (a toto je jedna z mála vážnych viet, ktoré som schopný napísať) - skutočne som mal tú česť byť účastníkom jeho posledného verejného vystúpenia v rámci Žilinských jazzových dní. Stále je to jedna z najkrajších spomienok na Žilinu.
Vaša zbierka Fiasko záhradnej slávnosti od vydavateľstva Eugen a Zázračnica vyvolala veľké ohlasy v zahraničných médiách. Doma sa však o nej veľmi nepísalo...
Je to spôsobené stratégiou nášho vydavateľstva Eugen a Zázračnica – za každú cenu byť vo finančnej strate. Preto sa s mojou zbierkou orientovali na zahraničné trhy, ale v pôvodnom znení a teda v zahraničí nepredajné. Ohlasy boli napísané ešte pred vydaním zbierky našim šéfredaktorom ako anti-reklamný trik. Ale rodákom nie je cesta k zbierke uzatvorená. Na stránkach vydavateľstva www,eugenazazracnica.sk si knižočku môžete objednať a príde vám milá obáločka.
Akým smerom sa uberajú vaše súčasné literárne aktivity?
Ako vždy, správnym. Ale neviem akým.
V blízkej dobe pripravujete vydať okrem poézie aj zbierku poviedok s názvom Anamnéza - Rozhovory s Mystikom. O čom bude a o čom nebude?
Bude o všetkom a nebude o ničom. Dúfam, že opäť znechutím nie len seba.
Začiatkom tohto roka ste boli zvolení za prezidenta literárneho klubu Optimum m.u.m., pôsobiaceho v Martine. Ako ste sa k nim dostali?
Stalo sa to ako všetky bežné hriechy, v izbe bez prievanu. Alebo nie?
Ako s klubom spolupracujete a čo považujete za priority do budúcnosti?
Spolupracujem s nimi veľmi intenzívne. Myslím na klub každé ráno pri prvej káve a cigarete a želám si, aby klub prežil všetkých členov. Stane sa z neho skanzen, kde budú chodiť robotickí potomkovia Kotlinčanov spomínať na chvíle, keď bola slivovica zo sliviek.
Ako hodnotíte fakt, že mesto Martin kandiduje na post európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013?
Veľmi pozitívne. A na Bambuskách bude ohromná záverečná oslava.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Radujte sa, kým sa dá. Podľa všetkého, bude stále lepšie, ale nie nám.
(rozhovor bol uverejnený v Novom Živote Turca)
Príspevky
