OPTIMUM m.u.m.

2009-11-25T12:33:00.000+01:00

POZVÁNKA NA AUTORSKÉ ČÍTANIA "09"

2009-09-08T09:19:00.003+01:00

Prešovský literárny klub MANU FECIT vás srdečne pozýva na prvý ročník septembrovej prehliadky literárnych klubov a jednotlivcov „Autorské čítania ´09“. Podujatie sa uskutoční v dňoch 24 – 25. 9. 2009 o 17:00 hod., na Slovenskej ulici č. 40 v Prešove v rámci 5. ročníka knižničného festivalu „Prešov číta rád 2009.

Prehliadky sa môžu zúčastniť členovia literárnych klubov i neorganizovaní autori poézie a prózy z celého Slovenska, ktorí dosiahli vek 18 rokov, sú literárne činní a svoje literárne práce publikujú knižne, časopisecky, prostredníctvom internetových blogov, alebo inou interaktívnou formou.

Výber z tvorby určený na čítanie je potrebné zaslať v stanovenom rozsahu na e-mailovú adresu klubu manufecit@areiospagos.org čo najskôr (počet miest je limitovaný), najneskôr však do 18. 9. 2009.

Autori budú rozdelení do dvoch skupín. Prvá skupina mladších autorov od 18 do 22 rokov bude prezentovať svoju tvorbu vo štvrtok, 24.9.2009 o 17:00 hod. Druhá skupina starších autorov v piatok, 25.9.2009 o 17:00 hod.

Registrácia autorov bude každý deň od 15:00 do 16:00 hod. v Župnom dome na Slovenskej ulici č. 40 v Prešove, na 1 poschodí v priestoroch literárneho klubu MANU FECIT.

A budeme si pod seba prdieť teplo

2009-06-30T10:38:00.003+01:00

Dozvedieť sa o sebe, že sme delikventi s prehnaným a afektovaným štylizovaním, že sa skrývame za pózy a naše básne sú na úrovni zaľúbených SMS z web portálov pre násťročných, to by som teda bral. Vždy sme si dali, už pri počiatku vzniku našej literárnej „skupinky“, záležať na gýčovitosti a nikdy sme seba sa a ani iných nebrali vážne. Vcelku som teda spokojný – takú hĺbkovú štúdiu našich osobností, akú sme mali možnosť prečítať si v minulom čísle Dotykov na 39 a 40 strane, by nevypracoval ani ten najvzdelanejší psychológ.

Slečna – autorka kritického a nanajvýš erudovaného textu nám konečne otvorila oči. Ja jej za to úctivo a blahosklonne ďakujem za nás všetkých. A tiež jej ďakujem za univerzálne recepty na umeleckú originalitu. Hneď po prečítaní si tých trefných pripomienok som si pripravil svoj klátik, aby som mal nabudúce na čom písať, keď sa bude konať ďalšia z úžasných literárnych dielní klubov, ktoré ste nám nenápadne odporučili. A precvičujem si aj svoje oplzlosti. Najmä, keď sa niekedy ráno pozerám do zrkadla v kúpeľni.

Doteraz som naozaj netušil, aký som povrchný a že moje „únavné vysedávanie nad papierom“ a „smolenie veršíkov a iné prapodivné aktivity“ nikam nevedú. Doplním tento výrok tým, že väčšina z nás k smoleniu veršíkov pridáva aj smilnenie. To je celkom zaujímavá činnosť, ale slečne pravdepodobne neznáma. Nuž, deflorácia múz niekedy nestačí... A pod tými prapodivnými aktivitami slečna Grochalová iste myslela organizovanie literárnych podujatí pre študentov stredných škôl, ktoré si členovia klubu dovoľujú pripravovať už dobré tri roky. A iste nimi myslela aj pravidelné autorské čítania spisovateľov, ktoré usporadúvajú tiež členovia Campusu v Martine, Ružomberku, Kežmarku, či Brne.

Ale to slečne pravdepodobne nestačí. S ostatnými členmi Campusu (navrhujem operatívne premenovanie sa na Kentus, Kompost alebo Kompót) sme usúdili, že nemáme dostatočné vzdelanie na to, aby sme na takto vysokoodbornú štúdiu o nás kvalifikovane reagovali. Tak aspoň skromne na svoju obhajobu dodávame, že si radšej budeme prdieť teplo pod seba, ako do ostatných.

A aby som neporušil svoju tradíciu – teda „pózerské skrývanie sa za slová uznávaného básnika“ – na záver prikladám báseň Vylieza to od Jeremiáša Kazinskeho: „Ako červ z hovna sa kľuje/ predvečerná bolesť duše/ ktorou ubližujem Tebe/ (neverím, že to vidíš)/ Ľutujem sa, áno/ mám na to všeobecné právo/ nič som/ a v Boha sa obrátim/.“

Prepáčte slečna, nechceli sme Vám ublížiť.

(publikované v časopise Dotyky, 1/2009)

OZNAM

2009-04-06T13:31:00.001+01:00

Začalo sa s prestavbou a inováciami na našej klubovej stránke. Pokúsime sa ju oživiť a dostať pred čo najviac čitateľov. Uvidíme, dokedy nám táto snaha vydrží, ale pokúsiť sa môžeme. Ak máte nejaký nápad, dajte mi vedieť, hádam sa nejako dohodneme, spoločnými silami. Zatiaľ sa majte.

SPRÁVA Z AKCIE - ANTON LAUČEK v KAFE KAMALA

2009-04-06T08:43:00.013+01:00

Priatelia, v piatok 3. apríla sme úspešne usporiadali čítanie ružomberskému spisovateľovi Antonovi Laučekovi v kaviarni Kamala, ktorá bola opäť plná, čo nás veľmi teší.

Okrem literatúry chtivých ľudí sa akcie zúčastnili aj staré páky - teda Boris. Síce prišiel asi 20 minút po začiatku, ale to sa mu ešte odpúšťa. Ospravedlnil sa tým, že doma niečo zase majstroval, tentokrát to bolo s kompostoviskom. Aj Buzzycat dorazil - na svojom bycikľi, ktorý poznáme z klipu ku jeho pesničke Bycikel. Po akcii išiel za bratom Jakešom.

Prišli aj naši kolegovia Marcel a Jakub zo Zvolena. Opäť to s príchodom do Martina nemali jednoduché, ale nebudem to tu vypisovať, prečítajte si to na Jakubovom blogu, na ktorý sa dostanete kliknutím na link s jeho menom.

Ďakujeme aj Hedvige, doktorandke z Ružomberka, že si našla cestu k nám. Poďakovanie patrí aj Petrovi Mišákovi - s Laučekom sa veľmi dobre poznajú a po piatkovej akcii môžeme povedať, že aj výborne dopĺňajú pri rorzprávaní zážitkov.

Koniec koncov, vedľa v paneli môžete vidieť fotky z akcie, ktoré nám s radosťou ponúkol náš priaznivec Filip Struhárik. Za túto medveďiu službu mu vrúcne poďakuvávame.

POZVÁNKA

2009-03-31T08:58:00.003+01:00

Literárny spolok Optimum m.u.m. a martinská kaviareň Kamala Vás pozývajú na autorské čítanie ružomberského prozaika Antona Laučeka. Plagát podujatia si môžete pozrieť tu.

Konečne, znova, akčne

2009-03-30T12:38:00.002+01:00

Pozdravujeme všetkých čitateľov nášho blogu. Po prekliate dlhej dobe sa opäť hlásime s pár riadkami, aby sme potešili nielen Vás, čitateľov, ale aj samých seba. Koniec koncov, keď sme už tie pompézne rite sveta, delikventi a kultúrni molosi, tak si to skromne môžeme dovoliť. A na Vás sa môžeme vysrať.

V piatok sme boli v Kežmarku. Miška - kolegyňa z Campusu nás pozvala na literárny večer do Ponorky. Úžasný alternatívny priestor ponúkol strechu nad hlavou nielen nám, ale aj dvom hudobným skupinám - The Pillows a Olgoj Chorchoj. Hrali vynikajúco, zchuti sme sa vyskákali.

Nocovali sme v miestnom klube mládeže. Boris so SuArim hrali mikado, pridal sa k nim aj Miloš. Dovesela sa zabávali, a o tom vlastne bol aj celý výlet na východ Slovenska. Dobre si pokecať, načerpať novú inšpiráciu a po dlhej dobe sa stretnúť.

Treba povedať, že tento zámer sa viacmenej podaril. Miške ďakujeme za pozvánku na skvelý literárny večer, na ktorom sme sa mohli aj my autorsky podieľať a tešíme sa na ďalšie podobné stretnutia.

SME TU OPäŤ

2008-06-10T10:24:00.003+02:00

Tak sme opäť tu...Po dlhej odmlke spôsobenej zdravotnými ťažkosťami zažívacieho traktu ste sa dočkali nového príspevku. Tentokrát je to zas a znovu pozvánka na literárnu sésiu nášho skormného literárneho klubíku, spolu s básnikom Pavlom Urbanom a našimi dobrými priateľmi z literárneho klubu Duria. Všetci ste vítaní!

Krátka správa z autorského čítania

2008-01-19T09:50:00.000+01:00

Dvaja autori - Ivan Baláž Kráľ z Prešova a Pavel "Hirax" Baričák z Martina, sa včera podvečer predstavili v kaviarni Kamala. Je načim uverejniť, ako to včera vlastne prebiehalo.

„Ono vlastne ani není o com vypravovat,“ ako sa hovorí v jednom známom českom kultovom filme. Uviedlo sa, predstavilo sa, prečítalo sa, rozlúčilo sa a bolo po všetkom – to je v skratke dej včerajšieho podvečerného autorského čítania.
Ale pozor – podľa slov Petra Mišáka sa z týchto literárnych piatkov už stávajú klubové záležitosti a bolo by dobré v nich pokračovať. Veríme teda, že nazbierame dostatok síl a autorov, ktorí budú ochotní prezentovať sa pred martinským publikom.
Opäť ďakujeme majiteľke kaviarne Kamala, pani Katke Figurovej, za poskytnutie krásnych priestorov. Dúfame, že sme Vás nezdržovali zarytými dišputami a debatami, ktoré v mnohých prípadoch boli aj tak bez jasného konca.
Ten koniec sme následne pokúšali objaviť v reštaurácii Čierna pani, ale už v značne oklieštenej zostave. Treba však povedať, že slečna čašníčka v onej spomínanej občerstvovacej ustanovizni z nás mala naježené chlpy asi všade. Ale aj napriek tomu bola milá a účet nám doniesť nezabudla...
V neposlednom rade prinášame niekoľko záberov z domáceho fotoštúdia Filipa Struhárika, ktorý tým splnil predpoklady a podmienky pre vstup do nášho literárneho klubu. Do pozície oficiálneho fotografa literárneho klubu Optimum m.u.m. ho bude pasovať pravdepodobne jeho prezident pri návšteve Martina a ak nie on, tak sa do tejto pozície Filip napasuje aj sám.

IVAN BALÁŽ KRÁĽ

PAVEL "HIRAX" BARIČAK

POZVÁNKA NA STRETNUTIE S PREZIDENTOM

2008-01-13T16:43:00.000+01:00

Vážení členovia, ale aj nečlenovia,

touto cestou Vás chcem srdečne pozvať na stretnutie s prezidentom nášho literárnehoklubu, Jeremiášom Kazinskim. Dišputa je naplánované na 15.2.2008 o

17.tej hodine v našej starej známej poetickej kaviarničke Kamala.

Veríme, že sa nás zúčastní čo najviac. Príďte, dáme si dobrú kávičku a podebatujeme.

ĎALŠIA POZVÁNKA

2008-01-10T16:49:00.000+01:00

Taká malá krásna spomienka...

2007-12-08T19:19:00.000+01:00

Básnici na ulici

V slovenskom Paríži
štíme poéziu.

Do negližé z peny
obliekame svoje nohy,
vlnky nám hladia
kultúrou palce:
zo smradľavých chodidiel
zapácha rým.

Detský smiech zatlačil
na ventil dospelosti.
Na druhom konci,
tam, kde vyviera slovo
sa zatrepali pocity.

Tmavé okuliare na lavičke
zružoveli,
ale tie na nás sú stále
priezračné.
Vidia bláznov
ukazujúcich na slimáky.

Napite sa poézie spolu s nami!

Brak oficiálne dorazil aj do Martina

2007-11-24T12:15:00.000+01:00

Udialo sa v piatok, 23.11. 2007 v útulnej a milej kaviarničke Kamala - členovia nášho literárneho klubu spolu s priateľmi z Durie privítali Návrat braku. Čítali sme vlastnú tvorbu, debatovali pri dobrej špaldovej káve s mliekom a karamelom (týmto ďakujeme čašníčke Saške za prípavu skvelých kofeínových i nekofeínových nápojov) - skrátka, príjemne sme si posedeli v kruhu priateľov literatúry a bolo nám super.

... Pavel Urban víta Brak voskom zo sviečky ...

Trošku nás mrzí, že sa nezúčastnili všetci naši členovia a priatelia, ale veríme, že nabudúce nás bude ešte viac. Ponúkame Vám niekoľko fotiek z piatkovej akcie, ktoré nafotil Filip Struhárik. Týmto mu vyslovujeme vrelé literárne poďakovanie.

... a tu je víťažok z jeho predaja ...

Poďakovať sa patrí taktiež majiteľke kaviarne Kamala pani Figurovej, že nás prichýlila pod svoju strechu a umožnila nám usporiadať literárne soirée v jej kaviarni. Ešte raz ďakujeme!

...Boris pri čítaní poviedky ...

... Marcelka Kubovová z Durie ...

... a tu sme všetci ... :) ...

POZVÁNKA

2007-11-18T14:23:00.000+01:00

(zväčšíte kliknutím na obrázok)

Radujte sa, kým sa dá...

2007-10-14T09:15:00.000+02:00

Žije niekedy medzi druhou a treťou svetovou vojnou. Narodil sa niekde v Strednej Európe, nie je však vylúčená ani Južná Amerika, alebo Pyrenejský polostrov. Známe sú aj jeho záľuby v športe, drobnochove hlodavcov, akvaristike, letectve a jóge. A to je asi tak všetko, čo je možné považovať za pravdu. Okrem toho sa stal prezidentom nášho literárneho klubu Optimum m.u.m. Keďže ho však viacerí z vás ešte nepoznajú, pripravili sme s ním menší rozhovor. Jeremiáš Kazinski.

Pán Kazinski, patríte medzi popredných martinských poetov. Je však paradoxné, že doma v Turci vás ľudia veľmi nepoznajú. Mohli by ste sa čitateľom prestaviť?

Dobrý deň, som Jeremiáš Kazinski. To, že ma Turiec, či radšej Kotlina, veľmi nepozná, je logickým dôsledkom túžby mojich drahých rodičov, aby som sa stal poctivým sústružníkom. Žiaľ, nedokázal som im splniť ich sen a stal som sa zaháľačom. A preto radšej vystupujem pod pseudonymom.

Vysokoškolské štúdiá ste absolvovali v Žiline. Vraj ste tam dokonca navštívili jeden z posledných koncertov Deža Ursinyho...

Veľmi pravdivá informácia. Moja garsónka Na sídlisku Vlčince II. známa ako „Príbytok jalových ilúzií“ na Tulskej 19 sa stala dejiskom kadejakých skutočností. Azda za najzávažnejšiu by sa dala považovať moje odsťahovanie z nej. A k pánovi Ursinymu : (a toto je jedna z mála vážnych viet, ktoré som schopný napísať) - skutočne som mal tú česť byť účastníkom jeho posledného verejného vystúpenia v rámci Žilinských jazzových dní. Stále je to jedna z najkrajších spomienok na Žilinu.

Vaša zbierka Fiasko záhradnej slávnosti od vydavateľstva Eugen a Zázračnica vyvolala veľké ohlasy v zahraničných médiách. Doma sa však o nej veľmi nepísalo...

Je to spôsobené stratégiou nášho vydavateľstva Eugen a Zázračnica – za každú cenu byť vo finančnej strate. Preto sa s mojou zbierkou orientovali na zahraničné trhy, ale v pôvodnom znení a teda v zahraničí nepredajné. Ohlasy boli napísané ešte pred vydaním zbierky našim šéfredaktorom ako anti-reklamný trik. Ale rodákom nie je cesta k zbierke uzatvorená. Na stránkach vydavateľstva www,eugenazazracnica.sk si knižočku môžete objednať a príde vám milá obáločka.

Akým smerom sa uberajú vaše súčasné literárne aktivity?

Ako vždy, správnym. Ale neviem akým.

V blízkej dobe pripravujete vydať okrem poézie aj zbierku poviedok s názvom Anamnéza - Rozhovory s Mystikom. O čom bude a o čom nebude?

Bude o všetkom a nebude o ničom. Dúfam, že opäť znechutím nie len seba.

Začiatkom tohto roka ste boli zvolení za prezidenta literárneho klubu Optimum m.u.m., pôsobiaceho v Martine. Ako ste sa k nim dostali?

Stalo sa to ako všetky bežné hriechy, v izbe bez prievanu. Alebo nie?

Ako s klubom spolupracujete a čo považujete za priority do budúcnosti?

Spolupracujem s nimi veľmi intenzívne. Myslím na klub každé ráno pri prvej káve a cigarete a želám si, aby klub prežil všetkých členov. Stane sa z neho skanzen, kde budú chodiť robotickí potomkovia Kotlinčanov spomínať na chvíle, keď bola slivovica zo sliviek.

Ako hodnotíte fakt, že mesto Martin kandiduje na post európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013?

Veľmi pozitívne. A na Bambuskách bude ohromná záverečná oslava.

Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?

Radujte sa, kým sa dá. Podľa všetkého, bude stále lepšie, ale nie nám.

(rozhovor bol uverejnený v Novom Živote Turca)

Aj my sme boli Žilinský literárny festival !

2007-10-13T22:30:00.000+02:00

Priatelia, s hrdosťou treba skonštatovať, že aj my - členovia nášho skromného klubu - sme boli súčasťou Žilinského literárneho festivalu. Festivalu, ktorý patrí k najuznávanejším a najlepším svojho druhu na Slovensku. Aj my sme prispeli k tomu, že sa literatúra dostala bližšie k obyčajnému človeku a spoločne dúfajme, že aj tie naše literárne počiny z almanachu niekoho potešia.

Patrí sa poďakovať. V prvom rade Pavlovi Urbanovi. Díki, Pavel, že si nás pozval a organizoval počas celého týždňa! Na znak vďaky ti všetci členovia posielajú zborové : Ty svináááááááááá!!!

Poďakovať sa patrí aj ostatným ľudom okolo festivalu, najmä organizátorom z Artfora. Priatelia, vo vašom kníhkupectve sme sa cítili veľmi príjemne! Festival bol úžasný, ešte dlho naň budeme spomínať.

Ďakujeme aj radovým občanom Žiliny, že to s nami vydržali a žiaden z nich nás nenakopal do riti. Fajný bol aj burčiačik, ktorý nám predávala pani z dreveničky na námestí po celý týždeň.

V neposlednom rade ďakujeme otcovi národa, Andrejovi Hlinkovi, že nás počas celého týždňa schovával pod reverendu a a všetkých nás pojal do svojho rozkročeného náručia. Vďaka ti, otče!!!

Ďakujme si aj navzájom. Všetci sme spoločne prispeli k všeobecnému pokoju a skvelej atmosfére. Kiežby sme sa aj o rok stretli na Žilinskom literárnom festivale, priatelia !

AKTUÁLNE!

2007-09-11T09:16:00.001+02:00

V týchto chvíľach sa nám podarilo získať oficiálne stanovisko prezidenta klubu k Testu vedomostí č. 2. ! Uvádzame v pôvodnom znení bez redakčnej korektúry:

„Nemám rád ráno. To jest akúkoľvek dobu medzi 06:00 a obedom, kedy som vonkajšími vplyvmi násilne prebudený.“

Ďakujeme za oficiálne komuniké...A vy ostatní, HLASUJTE V NOVEJ ANKETE!!!

Vyhodnotenie testu vedomostí 2.

2007-09-11T08:54:00.000+02:00

     Tak sa nám to pekne rozdelilo. Na zadanú doplňovačku: „Prezident klubu Jeremiáš Kazinski nemá rád...“ sa odpovede rôznili. Oficiálne vyhlásenie prezidenta sa nám do týchto chvíľ nepodarilo získať, preto uvádzam aspoň túto štatistiku :
     Z istého hľadiska si takmer polovica z vás myslela správne, že Jeremiáš nemá rád mladé dievčatá – bolo vás 49 percent – ale úplná pravda to nebola. Percentuálne na druhom mieste sa ocitla odpoveď, že prezident nemá rád Diazepam, čo bolo taktiež mierne pravdivé tvrdenie, ale treba uviesť, že keď už niet čoho, nepohrdne ani Diazepamom...Teda za správne tvrdenie to považovať nemožno. Ostáva teda posledná možnosť, ktorá je viac ako správna – náš pán prezident kategoricky nenávidí ostrý vietor do tváre, najmä pri pravidelnej turistike, lyžovaní, vodnom lyžovaní, skateboardingu, tenise, americkom futbale, rybárčení, šplhaní na lane, hádzanej, a taktiež pri prechádzkach nočnou – mnohokrát už rannou – Prahou.
     Tí, ktorí ste označili správne, môžete si mädliť ruky – dostanete výhru! A to nie hocijakú! Pre prvého z vás, ktorý sa prihlási na centrále klubu Optimum m.u.m. je pripravený týždenný pobyt s polpenziou vo hviezdičkovom hoteli Gádžo, ktorí sa nachádza v lukratívnej a turistami veľmi navštevovanej časti Turca – na sídlisku Bambusky. Neváhajte a nemrhajte čas! Výhru vám môže vyfúknuť niekto iný!

Vyhodnotenie : Test vedomostí 1.

2007-07-21T00:06:00.000+02:00

     Drvivá väčšina z vás sa nenechala zaskočiť a správne uhádla, že dokončením veršu J.H.Krchovského "Ach, život je tak trapný, Bože" bolo slovné spojenie "uprdnutí do soulože", teda možnosť B ako bachratá Božena bez boľavého bruchabôľu.

     Pokračujeme ďalšou anketou, čaká na vás v paneli napravo. Prajem triezve a poriadne premyslené hlasovanie !

     Jasmin

Prosím o pozornosť

2007-07-20T23:45:00.001+02:00

     Klubový konsenzus sa zatiaľ nezhodol na konečnom znení niekoľkých bodov z osnovy programu predneseného na zasadnutí dňa 20. júla 2007. Prosím preto zainteresovaných členov, ale i nečlenov, ktorí sa cítia byť členmi, aby hlasovali v nasledujúcich anketách, ktoré plnia funkciu riadneho demokratického hlasovania.

     Hlasovanie v anketách je anonymné. Hlasujte, ako srdce ráči a rozum káže, či ako sa to hovorí.

     Ďakujem za pochopenie.

Jasmin

Už sú to magické stretnutia

2007-07-20T23:23:00.000+02:00

     Tak sme sa opäť stretli. Opäť v Chytrolíne, opäť v inej zostave, ale - ale všetko bolo nakoniec v poriadku a ešte aj niečo navyše.

     S Aničkou sme ďalšie stretnutie dohadovali už dávnejšie - plánovali sme dohodnúť si kroky, ktoré podnikneme po odchode suariho, čo bola pre celý klub citeľná strata. Nič podobné sa nakoniec nedialo, vďaka neschopnosti slovenských aerolínií zabezpečiť suarimu dostatočný komfort a pohodlie pri cestovaní. Zvolil preto inú alternatívu - a oddychoval doma.

     Do našich radov sme privítali novú členku - Soničku, ktorá sa za svoju tvorbu síce hanbila, ale veríme a silne dúfame, že sa o ňu čo najskôr podelí aj s ostatnými. Podebatovali sme v príjemnom počasí o nepríjemnom počasí, lesbických sklonoch ľudskej populácie a neostali sme nič dlžní ani plánom na nasledujúce obdobie. Rozvrhli sme päťročnicu a o jej podrobnostiach vás iste budeme informovať.

     Po príjemnej hodinke v kruhu klubových priateľov si každý išiel svojou cestou. Znenazdajky som ja, sediaci a zapisujúci podivín na martinskom nočnom námestí zahliadol Andreja, alebo ak chcete Borisa (nemám v tom jasno) a spoločne sme sa započúvali do hudby martinského Dixieland bandu.

Pred očami sa nám zjavovali obrazy z 20. rokov 20. storočia a Andrejovi, alebo ak chcete Borisovi (ešte stále v tom nemám jasno ale raz budem, to sľubujem) už chýbal iba veľký bicykel s obrovskou prednou nápravou, iste viete, o čom hovorím.

Ono je to magické - aj keď klub nie je fyzicky nikdy kompletný, ožíva. Áno, ožíva a veríme, že vyrastie od koreňov čo najvyššie. Ak každý z nás, jeho členov, prispeje svojim podielom - univerzálnym a špeciálnym podielom, ktorý nezastúpi žiadny iný člen klubu - zložíme sa pred poéziou a prózou života spoločne ako jeden celok, jeden klub. Klub Optimum m.u.m.

Zašiváreň u Chytrolína, 16. júna 2007

2007-06-17T09:39:00.000+02:00

     Konečne sme sa po dlhej dobe stretli. V sobotu, 16. júna 2007 sme si za miesto našej klubovej stretávky určili príjemné prostredie Zašivárne u Chytrolína v centre Martina. Okrem dobrého pivka nás privítali aj príjemné poveternostné podmienky, ktoré v značnej miere prispeli k celkovej kvalite filozofovania a hľadania Optima.

     Každý z prítomných členov - boli sme štyria (po prvýkrát v histórii klubu v takom hojnom počte) - na úvod prezradil ostatným novinky so svojho vnútorného, vonkajšieho i intímneho života, čo akiste navodilo tú správnu rodinnú atmosféru.

     Aďo Hašta prišiel s kyticou - áno, priniesol čerstvé kvety so svojej záhrady. Postupne nám vysvetľoval, čo má aký účinok a samozrejme sme každú rastlinu aj ochutnávali. Musím sa priznať, že mne osobne najviac chutila medovka. suari doslova zožral celú žltú ružu, tak mu zachutila. Andrej si vyjedal z vrecka košele šalviu, mätu a aj rebarboru. Neviem, či proti - sediaca skupinka pivkachtivých povaľačov odišla kvôli nám, pretože sa na nás pozerali s údivom na tvári, akoby sme im niečo urobili.

     Inteligentná debata prešla plynule od klubových noviniek k schizofrénii. Aďo sa opäť osvedčil ako chodiaca encyklopédia a okrem teoretických znalostí maniodepresívnej schizofrénie, katatónnej schizofrénie či postschizofrenickej depresie nám aj prakticky sprístupnil informácie o jeho kamarátovi Borisovi. Plodne a zaujímavo sme po príchode Aničky prešli k téme ľudských orgazmov a taktiež sme verejne odsúdili poživateľov psychotropných, omamných a návykových látok.

     Verte či neverte, konečne som sa cítil ako v poriadnom literárnom klube.

"Přistavil jsem si zrcadlo" v podobe J. H. Krchovského

2007-06-09T18:52:00.000+02:00

Listoval som v papierovom televíznom programe a hľadal som vhodnú alternatívu na nedeľný večer. Od 22:15 do 22:30 išlo na druhom programe Českej televízie "Česko jedna báseň". Nikdy predtým som o niečom takom nečítal a tak som si povedal, že spomínaných pätnásť minút o susednej poézii si musím pozrieť. Ako je u mňa zvykom, zabudol som a k televízoru som prišiel dve minúty pred koncom programu. Mal som šťastie - stačilo to. Odvtedy už totižto viem, kto je J. H. Krchovský.

Zapol som v rýchlosti ČT 2, ale počul som už iba tieto posledné slová moderátora : " Tak tohle byl Jiří H. Krchovský. Ďekuji Vám za pozornost, naschle o týden". Potom už len prebehli titulky a mne hlavou sklamanie. Meno autora som si však zapísal do môjho všeho - notesu k iným menám. Keď som si ho preštudoval v knižnici, neváhal som ani okamih a pokúsil som sa zistiť to, čo som prepásol pre vlastnú sprostosť - kto je Krchovský a čo píše. Otvoril som knihu na náhodnej strane niekde v polovici a prišla táto "facka" (myslené v pozitívnom slova zmysle :) :

MÉ MILÉ JE DNES DVACET ČTYŘI
tak vytáhl jsem z kalhot úd
a napsal jsem si na žalud:
"Vše nejlepší Ti přeje Jiří ! "
už zvoní zvonek, otevírám
se stopořeným pohlavím
dvě pionýrky na mě zíraj
snad přišly pro sběr, co já vím . . .

So zatajeným dychom som čítal ďalej. Nezabudnuteľný epitaf:

ACH, ŽIVOT JE TAK TRAPNÝ, BOŽE
jak uprdnutí do soulože

Tak toto je Jiří H. Krchovský. Pražský undergroundový básnik, ktorý sa aktívne venuje poézii od konca sedemdesiatych rokov. Jeho tvorbu charakterizuje neskutočná rytmická harmónia popretkávaná jednoduchými, za to však starostlivo vyberanými rýmami. Mysticky, hrobovo a eroticky nie zaváňajúce, ba priam smradľavé básne sú živým obrazom umelcovho dekadentného spôsobu vyjadrovania sa a čitateľovi ponúkajú širokú škálu možností, ako sa spätne v tejto poézii hľadať.

Cítím se prázdný, mdlý a starý
není mi dobře. Zle mi je…
život je dar nad všechny dary
a smrt je sladká prémie

Šílená bdělost úpí ze sna
je vůbec noc, a nebo den…
žít život nelze, – daň je děsná
a smrt? Té už jsem nehoden

Dnes doobeda sme spoločne telefonovali. Prefajčený a prepitý hlas mu absolútne sedel k jeho fotkám, ktoré som si pozeral na internete. Myslel som však, že bude menej komunikatívny. Veď všetko podstatné dáva do veršov. Na koniec ponúkam ešte dve básne z jeho bohatej tvorby (kto nemá dosť, nech klikne sem) :

Těžko lze oddělit bolest a pýchu…
jediným skutkem jsem spáchal šest hříchů!
navíc tě miluju, což samo stačí
(svou lásku k tobě mám nicméně radši…)

Co vše jsem spáchal, ach! Zmítá mnou bolest
tíha mých výčitek nedá se snést…
a to vše, co jsem už nestačil provést!
za to mne stihne ten nejvyšší trest

VŠICHNI JSOU ZÁKERNÁ HLADOVÁ KLÍŠŤATA
jsou na svých prdelích vzájemne přisátá
a když se poslední na první zavěsí
pak z jeho prdele vlastní krev saje si

Závidím Česku Jiřího H. Krchovského.

O Optime už vie aj Ivan Štrpka

2007-06-01T13:18:00.000+02:00

16.mája sa dvaja členovia nášho klubu - Jasmin a SuAri - zúčastnili besedy s významným slovenským básnikom Ivanom Štrpkom a s rovnako významným slovenským vydavateľom pôvodnej tvorby Kolomanom Kertézsom Bagalom. Deň to bol vskutku zaujímavý, však posúďte sami.

Začali v staničnom vyžieráku: Jasmin musel počkať na SuAriho rýchlik a keď Považan dorazil, chladený Kozlík padol naozaj vhod :

"Po rýchlom presune sme pokračovali na prednáške – lepšie povedané besede so spomínanými osobnosťami. Dozvedeli sme sa mnoho užitočných informácií, ktoré pri chode klubu určite zúžitkujeme. Vznikol priestor aj pre naše otázky, preto sme sa veľmi usilovne pýtali. Najmä SuAri. Vznikla aj spolupráca s Romboidom, pre ktorý bude Optimum hlavným distribútorom v Martine blízkom regióne."

Krásny deň sme ukončili v staničnom vyžieráku - presne tam, kde sme ho začali. Objednali sme si cesnakovú polievku s opečeným chlebom a jeden slepačí vývar s rezancami. O osemnástej sme sa už na podnájme ukladali k spánku:

O polnoci sa obaja - Jasmin a SuAri - prebrali. Prečítali si pár básní a opäť zaspali. Nostalgiu dorazili ráno o desať tridsať, pri čakaní na rýchlik domov. Kde inde, ako v staničnom vyžieráku na orosenej dvanástke. V kupéčku ešte plánovali spoločnú cestu transibírskou magistrálou. Alebo aspoň do Ukrajiny.

VITAJTE!

2007-06-01T12:27:00.000+02:00

Vnímame svet intenzívnejšie a trochu inak. Radi sa však o svoje postrehy a dojmy delíme a sprostredkúvame ich iným. Poéziou i prózou sa pokúšame pretvoriť svet a hľadáme tým akési optimum, prijateľnú alternatívu pre nás všetkých.

Kto vlastne sme? Sme Optimum m. u. m. , teda Optimum mladých umelcov martinských. Niekto nás však nazýva aj mladými údmi martinskými, čomu sa pochopiteľne taktiež nebránime. Naše začiatky zahaľuje rúško tajomstva. Nevieme, odkedy vlastne fungujeme, nevieme, koľko členov sa k nám hlási. Vieme len jedno – máme už dosť tvrdých pravidiel a zaužívaných tradícií.

Tak toto sme my (ale nie všetci, iba zprava SuAri, AnnAnn a Jasmin) :

Niekde na začiatku Optima bola dvojica zjavne unavených maturantov, ktorí si nezávisle od seba, v tej istej miestnosti o rozmeroch 4 krát 5 metrov krátili čas pri čítaní básnických zbierok. Jeden študoval Baudelairove „Květy zla“ v českom preklade od Nezvala, Dyka a Čapka, druhý hĺbil v Kostrovom diele „Ave Eva a iné“. Náhoda chcela, aby si títo dvaja začínajúci poeti brnkli po nose a z nevinného prvého rozhovoru vzniklo priateľstvo spájané vôňou starých, ale dobrých kníh.

SuAri a Jasmin Mi-Chaud ovplyvnení sebou navzájom tvorili stále viac a viac. Prišla však maturita, odchod z gymnázia. Priateľské poetické nite na prvý pohľad pretrhnuté neúprosnosťou ľudského bytia však paradoxne ešte upevnili svoju celistvosť. V hlavách vznikla myšlienka založenia literárneho klubu. Nie však klubu obyčajného, ktorého stanovy obsahujú viac strán ako literárna tvorba z pera jeho členov.

Tak vzniklo Optimum m. u. m. Niekoľko stretnutí vo dvojici, v kaviarni pri komunistickej pozostalosti v centre mesta sa časom zmenilo na niekoľko stretnutí v trojici. Prišla AnnAnn. Obohatila náš klub o svoju literárnu tvorbu, ženský šarm, nežnosť a inteligenciu, ktorú dvojčlenné mužské osadenstvo klubu tak súrne potrebovalo. Nikto z nich si neuvedomoval, že novovzniknutý klub je vlastne dielom osemročného gymnázia, veď zakladajúci členovia sú buď jeho absolventi, alebo študenti.

Postupom času sa našlo niekoľko ďalších poetických duší, ktoré rozšírili rady mladých umelcov martinských hľadajúcich Optimum. Prijali medzi seba (čestného) prezidenta Jeremiáša Kazinského, žijúceho a pracujúceho v Prahe, srdcom je to však „obyvateľ Kotliny“, ako sa sám tituluje. Na svojom konte má básnickú zbierku „Básne“ s podtitulom „Fiasko záhradnej slávnosti“, v dohľadnej dobe sa chystá knižne vydať aj súbor poviedok s názvom Anamnéza (Rozhovory s Mystikom).

Klub má za sebou organizovanie poetického večera s názvom MÚM z MÚZ. Recitály do jazzu, príjemná atmosféra pri tmavom pivku a samozrejme literárnych dielach sa niesla piatkovým podvečerom ako hmla sherwoodskym lesom.

Na týchto stránkach sa teda dozviete viac aj o pripravovaných akciách. Veríme preto, že budete mať Optimum radi a zamilujete si nás. Toľko na úvod.